Dendrochronológia

Je exaktná, dnes už bežne dostupná, metóda, ktorá nám umožňuje určenie druhu a veku dreva. Využíva sa nielen pri datovaní archeologických nálezov a historických stavieb (zrubové trámy, krov, strop a pod.), ale aj pri datovaní starožitného nábytku či umeleckých diel (rámy obrazov, drevené sochy a pod.).

Dendrochronológia spočíva v meraní šírky letokruhov, čiže prírastkov dreva za vegetačné obdobie. Pre naše mierne pásmo sú typické letokruhy skladajúce sa zo skorého (svetejšieho) a neskorého (tmavšieho) dreva. Za jedno vegetačné obdobie sa spravidla vytvorí jeden letokruh. V priečnom reze sa letokruhy objavia ako prstence rôznej šírky, a práve táto vlastnosť dreva je kľúčová pre dendrochronologickú metódu. Šírka letokruhov je závislá na mnohých faktoroch, najviac však na klimatických podmienkach, druhu dreva, veku stromu a stanovisku, na ktorom strom rástol.

Najpoužívanejšou metódou získania vhodnej vzorky dreva je metóda vývrtu, ktorého hlavnou výhodou je lokálny odber, vďaka ktorému nehrozí väčšie poškodenie datovaného objektu. K odberu slúži tzv. Presslerov vrták, pomocou ktorého sa odoberie tenký vývrt, čiže vzorka približne hrúbky ceruzky. K dosiahnutiu spoľahlivého datovania je podmienkou, aby vzorka obsahovala najmenej 40 letokruhov, v ideálnom prípade aj s posledným (podkôrnym) letokruhom. Na základe merania šírky letokruhov a ich porovnávania so štandardami odborník určí, kedy bol strom zoťatý. Keďže v minulosti sa stavalo prevažne z čerstvého dreva, určí sa tým vlastne aj doba výstavby objektu. Okrem odberu vzorky Presslerovým vrtákom môže k datovaniu poslúžiť aj bežný odrezok, napr. z odstráneného trámu, ktorý by inak skončil na smetisku alebo v ohni. Preto je dobré uschovať kúsok dreva z každej staršej odstraňovanej konštrukcie pre prípadné budúce datovania.

Odobratím vzorky končí terénna časť a nasleduje časť laboratórna. Najskôr je nutné získanie vlastných dát pomocou merania na meracom stole. Následne sa prejde k ich matematicko-štatistickému vyhodnoteniu. Pri spracovaní získaných dát je nutné porovnanie jednotlivých kriviek, pričom sa snažíme nájsť takú pozíciu kriviek, ktoré spolu navzájom korelujú. Z nich je vytvorená tzv. priemerná letokruhová krivka, ktorá zaznamená spoločné extrémy súvisiace s klimatickými zmenami. Následne sa priemerná krivka porovná so zvolenou štandardnou chronológiou pre danú drevinu, čím získame výsledné datovanie odobratej vzorky.

Vďaka tejto metóde bolo na Slovensku presne datovaných mnoho historických stavieb i archeologických nálezov.

autor: Mgr. Petra Pleváková
foto: Mgr. Petra Pleváková