Poznáš rozdiel?

SKANZEN je múzeum v prírode, ktorého cieľom je ochrana objektov, najmä dreveníc, ktoré nie je možné z nejakých dôvodov chrániť na pôvodnom mieste. Na Slovensku sa nachádza 10 múzeí v prírode spĺňajúcich prísne kritériá na zaradenie do tejto kategórie – Múzeum slovenskej dediny v Martine, najväčšie múzeum v prírode na Slovensku. Život na Kysuciach približuje Múzeum kysuckej dediny v Novej Bystrici-Vychylovke, na Orave sa nachádza Múzeum oravskej dediny Zuberec-Brestová, na Liptove je Múzeum liptovskej dediny v Pribyline. Vo výstavnom areáli Agrokomplex Nitra je situované Slovenské poľnohospodárske múzeum zamerané prevažne na hospodárske činnosti, v Banskej Štiavnici sa nachádza Banské múzeum v prírode s možnosťou zostupu do štôlne, na severe Slovenska pod hradom Stará Ľubovňa je situovaná samostatná Národopisná expozícia v prírode, na okraji Bardejovských Kúpeľov je Múzeum ľudovej architektúry, najstaršie na Slovensku. Pamiatky ľudovej architektúry a kultúru Rusínov-Ukrajincov prezentuje Národopisná expozícia v prírode vo Svidníku. Východokarpatskú oblasť približuje Expozícia ľudovej architektúry a bývania situovaná v lesoparku pri renesančnom kaštieli v Humennom.

Názov “skanzen” je odvodený od prvého múzea v prírode na svete, ktoré vzniklo v roku 1891 v Skansene, časti mesta Štockholm. Tento pojem sa ustálil najmä na Slovensku, v Čechách a Poľsku, no v ostatných krajinách je tento pojem nezrozumiteľný.

PAMIATKOVÉ ÚZEMIE – je časť obce, mesta alebo krajiny, ktorá bola na základe pamiatkových hodnôt vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu alebo pamiatkovú zónu (vidiecke a mestské). Na Slovensku máme v súčasnosti 21 vidieckych pamiatkových zón, napr.  Nižná Boca, Bratislava-Rusovce, Sobotište či Ratková a 10 pamiatkových rezervácii ľudovej architektúry – Podbiel, Ždiar, Veľké Leváre, Špania Dolina, Brhlovce, Čičmany, Plavecký Peter, Osturňa, Sebechleby a Vlkolínec.

Práve Vlkolínca sa najčastejšie týka problém zámeny týchto pojmov, nakoľko návštevníci týchto lokalít majú pocit, že sa nachádzajú v skanzene a snažia sa dostať do objektov, ktoré sú v súkromnom vlastníctve, čím výrazne narúšajú súkromie obyvateľov.  Pri pamiatkových územiach ide o živé dediny, ktorých objekty sú buď obývané trvalo alebo sa využívajú na rekreačné účely.

Okrem toho práve fakt, že Vlkolínec je trvalo obývaná a tým pádom živá dedina, bol jeden z hlavných dôvodov, pre ktoré bol v roku 1993 zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

autor: Mgr. Petra Pleváková
foto: Mgr. Petra Pleváková