- admin
- 06.02.2026
Nie je ľahké žiť vo Vlkolínci, ktorý je od roku 1993 zapísaný v Zozname svetového dedičstva UNESCO, a nie je jednoduché ho pamiatkovo chrániť a rozvíjať tak, aby nestratil svoj charakter a hodnoty, pre ktoré sa do tohto zoznamu dostal. Je to veľmi dobre zachované a turisticky atraktívne vidiecke sídlo našej tradičnej ľudovej architektúry s malebnou prírodou dookola. No jeho obyvateľov ubúda, autenticita objektov sa stráca a úzke pásy polí, lúky a pasienky, ktoré mu dodávali typický kolorit, už miznú v krovinách a postupujúcom lese. Život a prostredie sa menia.
Byť súčasťou tohto prestížneho zoznamu pamiatok sveta neprináša len honor, ale najmä množstvo problémov a starostí. Predovšetkým dramatický nárast počtu návštevníkov a stratu súkromia miestnych obyvateľov, z ktorých tam trvalo žije len pár. Väčšina si príde na chalupu len oddýchnuť počas víkendu či leta, no hlbší pocit ukotvenia a spolupatričnosti nemá. Turista si zaplatil vstupné a tak má dojem, že je v múzeu a môže všetko vidieť, všetko otvoriť, všade vstúpiť. Chaoticky parkujúce autá domácich však často kazia pohľad a nevšímavý bicyklista ohrozuje zdravie. Kdekoľvek postavené stánky suvenírov majú čo najviac zarobiť a pestrofarebné domy doplnené pseudoľudovými prvkami a detailmi majú pocit, že sú krajšie, ľudovejšie, tradičnejšie…
Bez pozornosti a iniciatívy samosprávy a predovšetkým systematickej a účelnej podpory štátu sa Vlkolínec ako živú pamiatku zachrániť nikdy nepodarí. Len okázalé a bezobsažné frázy v médiách o jej výnimočnosti a kráse jej skutočnú pomoc neprinesú a pozitívnu budúcnosť neponúknu. Bez starostlivo premysleného a pre domácich akceptovateľného manažmentu lokality tam život nikdy nebude príjemný, atmosféra pokojná a zmysluplná pamiatková ochrana možná. Nie je v silách pamiatkarov tieto problémy vyriešiť, aj keď sa v rámci svojich možností a kompetencií úprimne snažia.
Vlkolínec je ešte stále krásna a pozoruhodne zachovaná lokalita, no zároveň krehké a zraniteľné miesto s neopakovateľným géniom loci, ktorý neničí len zmena nášho životného štýlu a neregulovaný turizmus, ale aj ľahostajnosť, nepochopenie hodnôt či neochota komunikovať a rešpektovať sa navzájom. Vlkolínec si určite zaslúži viac. Nielen povrchný záujem, ale najmä reálnu a systémovú pomoc, aby tam ľudia zostali, žili a pracovali, aby sa pred našimi očami napokon nepremenil na prázdnu divadelnú kulisu.
autor: doc. Ing. Miloš Dudáš, CSc.
foto: doc. Ing. Miloš Dudáš, CSc.
